Zákony o nahrávaní na Slovensku: pravidlo súhlasu všetkých strán a sankcie (2026)

Slovensko vyžaduje súhlas všetkých zúčastnených strán ešte pred nahrávaním akéhokoľvek súkromného rozhovoru. Nahrávanie súkromných slovných prejavov inej osoby vyžaduje jej súhlas podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a nahrávanie bez súhlasu, po ktorom nasleduje sprístupnenie alebo použitie nahrávky spôsobom, ktorý dotknutej osobe spôsobí vážnu ujmu na právach, je trestným činom podľa § 377 Trestného zákona, za ktorý v najzávažnejších prípadoch hrozí až päť rokov odňatia slobody. Tento článok pokrýva všetky hlavné ustanovenia: telefonáty, osobné stretnutia, kontakt s políciou, sledovanie na pracovisku, deepfake a prepojenie s právom EÚ.

Informácie naposledy overené 15. 5. 2026. Tento článok zatiaľ neprešiel kontrolou licencovaného právnika. Čitatelia by sa mali v konkrétnej situácii poradiť s kvalifikovaným slovenským advokátom.

Rozsah pôsobnosti: Tento článok sa zaoberá právnou úpravou nahrávania na Slovensku podľa slovenského Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z.), zákona o ochrane osobných údajov (zákon č. 18/2018 Z. z., ktorým sa vykonáva nariadenie GDPR 2016/679), Ústavy Slovenskej republiky (z roku 1992 v znení neskorších predpisov) a zákona o elektronických komunikáciách (zákon č. 351/2011 Z. z.). Zaoberá sa aj priamo uplatniteľným právom EÚ vrátane GDPR, smernice o súkromí a elektronických komunikáciách (2002/58/ES) a aktu EÚ o umelej inteligencii (nariadenie 2024/1689). Nezaoberá sa českým právom; o českej právnej úprave nahrávania sa dočítate v článku České zákony o nahrávaní na tomto webe.

Rýchla odpoveď: Vyžaduje Slovensko súhlas všetkých strán?

Slovensko je jurisdikciou vyžadujúcou súhlas všetkých strán. Podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) možno nahrávku slovného prejavu, podobizne alebo obrazu osoby vyhotoviť alebo použiť len s jej súhlasom, či už ide o telefonát, osobné stretnutie, alebo video. Svoj vlastný telefonát nemôžete zákonne nahrávať bez toho, aby ste o tom informovali druhú stranu. Nemôžete tajne nahrávať pracovné stretnutie, a to ani keď ste jeho účastníkom. Ak je nahrávka vyhotovená bez súhlasu a následne je sprístupnená tretej osobe alebo inak použitá spôsobom, ktorý nahratej osobe spôsobí vážnu ujmu na právach, § 377 Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z.) z takého konania robí trestný čin. Ústava Slovenskej republiky v článku 19 zaručuje právo na ochranu súkromného života a osobnej cti a v článku 22 zaručuje listové tajomstvo a tajomstvo iných správ. Tieto ústavné záruky podopierajú občianskoprávne aj trestnoprávne zákazy a umožňujú jednotlivcom podať ústavnú sťažnosť na Ústavný súd, ak súkromie porušia orgány verejnej moci. Slovenská úprava je prísnejšia než základné pravidlo súhlasu jednej strany platné v mnohých iných jurisdikciách a výrazne prísnejšia než federálny štandard v práve USA podľa zákona o odpočúvaní (Wiretap Act), 18 U.S.C. § 2511.

§ 12 Občianskeho zákonníka a § 377 Trestného zákona: hlavné pravidlá súhlasu a trestnej zodpovednosti

Požiadavka získať súhlas pred nahrávaním niekoho na Slovensku je v základe občianskoprávnym, nie trestnoprávnym pravidlom. § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.) stanovuje, že písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej súhlasom. Toto je platné pravidlo súhlasu všetkých strán: každý, koho slovný prejav alebo podoba sa zachytáva, musí súhlasiť, s výnimkou úzko vymedzených prípadov v § 12 ods. 2 (úradné použitie na základe zákona) a § 12 ods. 3 (primerané použitie na vedecké alebo umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo, ktoré nie je v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutej osoby). Toto občianskoprávne pravidlo podopiera trestnou zodpovednosťou § 377 Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z.), ktorý postihuje porušenie dôvernosti neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že páchateľ ho neoprávnene zachytí záznamovým zariadením a takto zhotovený záznam sprístupní tretej osobe alebo ho inak použije, čím dotknutej osobe spôsobí vážnu ujmu na právach.

§ 377: Porušenie dôvernosti ústneho prejavu. § 377 je skutočnou trestnoprávnou oporou pre neoprávnené nahrávanie. Vyžaduje súčasné naplnenie troch znakov: neoprávnené zachytenie neverejne prednesených slov (alebo iného prejavu osobnej povahy) záznamovým zariadením, následné sprístupnenie takto zhotoveného záznamu tretej osobe alebo jeho iné použitie, a tým spôsobenú vážnu ujmu na právach dotknutej osoby. Samotné nahrávanie, ktoré zostane súkromné a nikdy nie je sprístupnené ani použité, tento trestný čin nenapĺňa, hoci aj tak porušuje občianskoprávnu povinnosť súhlasu podľa § 12 ods. 1 uvedenú vyššie. Základná sadzba trestu je odňatie slobody až na dva roky. Ak je čin spáchaný ako člen organizovanej skupiny, spôsobí ním značnú škodu, alebo je spáchaný s úmyslom získať značný prospech, trest sa zvyšuje na šesť mesiacov až tri roky. Ak je páchateľom verejný činiteľ, čin spôsobí škodu veľkého rozsahu, alebo je spáchaný s úmyslom získať prospech veľkého rozsahu, trest sa ďalej zvyšuje na šesť mesiacov až päť rokov.

§ 374 až 376: súvisiace, ale odlišné skutkové podstaty. Tieto ustanovenia sa niekedy uvádzajú ako všeobecný zákaz nahrávania, upravujú však odlišné konanie. § 374 (Neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi) postihuje sprístupnenie osobných údajov získaných v súvislosti s výkonom verejnej moci alebo uplatňovaním ústavných práv osoby, alebo získaných v súvislosti s výkonom povolania, zamestnania či funkcie, v rozpore so zákonom stanovenou povinnosťou; ide o skutkovú podstatu na ochranu osobných údajov so základnou sadzbou do jedného roka, ktorá sa zvyšuje na dva roky, ak čin spôsobí vážnu ujmu na právach dotknutej osoby, je spáchaný verejne, alebo ide o závažnejší spôsob konania. § 375 (Poškodzovanie cudzích práv) postihuje spôsobenie vážnej ujmy na právach inej osoby tým, že páchateľ niekoho uvedie do omylu alebo využije jeho omyl; ide o skutkovú podstatu založenú na podvodnom konaní, ktorá s nahrávaním nesúvisí, s trestnou sadzbou do dvoch rokov, zvyšujúcou sa na šesť mesiacov až tri roky pri kvalifikovaných formách, alebo na jeden až päť rokov, ak páchateľ získa značný prospech.

§ 376 (Porušenie tajomstva listiny alebo iného záznamu) postihuje neoprávnené sprístupnenie tretej osobe alebo iné použitie už existujúcej súkromnej listiny, listu, zvukového záznamu, obrazového záznamu alebo počítačových dát uchovávaných v súkromí inej osoby, ak tým dôjde k spôsobeniu vážnej ujmy na jej právach. Toto ustanovenie upravuje, čo sa deje s nahrávkou, ktorá už existuje, nie samotný akt jej vyhotovenia; trestná sadzba je odňatie slobody až na dva roky, bez samostatnej kvalifikovanej skutkovej podstaty v zákone. Žiadny z paragrafov 374 až 376 nezakladá požiadavku súhlasu na vyhotovenie nahrávky ako takej. Táto požiadavka vyplýva z § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka a trestnoprávne ju presadzuje § 377 Trestného zákona.

Tieto skutkové podstaty stíha Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a vyšetruje Policajný zbor. Trestné oznámenie môžu podať aj súkromné osoby. Aktuálne platné konsolidované znenie zákona č. 300/2005 Z. z. je dostupné na portáli slov-lex.sk.

Pozor: Slovenské právo nepozná výnimku z občianskoprávnej požiadavky súhlasu podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka založenú na dobromyseľnom presvedčení. Ak ste nahrávku vyhotovili v úprimnom presvedčení, že druhá strana súhlasila, hoci v skutočnosti nesúhlasila, a následne túto nahrávku sprístupníte alebo použijete spôsobom, ktorý jej spôsobí vážnu ujmu na právach, môžete sa aj tak vystaviť trestnej zodpovednosti podľa § 377 Trestného zákona. Jedinou bezpečnou praxou je získať písomný alebo nahraný súhlas všetkých strán ešte pred začatím nahrávania.

Ústava Slovenskej republiky: články 19 a 22

Ústava Slovenskej republiky, prijatá 1. septembra 1992 a naposledy novelizovaná v roku 2017, poskytuje základný rámec práva na súkromie, ktorý Trestný zákon vykonáva.

Článok 19 stanovuje: "Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena." Ďalej zaručuje právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním osobných údajov. Ústavný súd toto ustanovenie vyložil tak, že vyžaduje skutočnú štátnu ochranu pred porušeniami ochrany osobných údajov zo strany súkromných subjektov, nielen pred štátnym sledovaním.

Článok 22 stanovuje: "Zaručuje sa listové tajomstvo a tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, prípadne iným podobným spôsobom, s výnimkou prípadov, ktoré ustanoví zákon." Táto záruka podlieha len obmedzeniam, ktoré Ústava výslovne pripúšťa, pričom tieto sú úzko vymedzené a vyžadujú zákonné splnomocnenie.

Ústavný súd sa otázkami súkromia súvisiacimi s nahrávaním zaoberal v prípadoch policajného sledovania a zverejňovania súkromnej komunikácie médiami. V ustálenej judikatúre súd konštatoval, že akákoľvek zákonná výnimka z článkov 19 a 22 musí obstáť v teste proporcionality: obmedzenie musí sledovať legitímny cieľ, byť nevyhnutné a predstavovať najmenej obmedzujúci dostupný prostriedok. Súdy uplatňujúce tento rámec spravidla zrušili plošné oprávnenia na sledovanie a potvrdili úzko vymedzené požiadavky na súdne povolenie odpočúvania.

Ústavné sťažnosti týkajúce sa porušení pri nahrávaní zo strany súkromných osôb sú menej časté než trestné stíhania, možno ich však podať, ak je porušenie spojené s nečinnosťou štátu alebo ak je páchateľom orgán verejnej moci. Medzi dostupné prostriedky nápravy patrí vyslovenie porušenia práva a primerané zadosťučinenie. Príslušným orgánom je Ústavný súd Slovenskej republiky (ustavnysud.sk).

Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a GDPR

Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov nadobudol účinnosť 25. mája 2018, v ten istý deň ako GDPR EÚ (nariadenie 2016/679). Slovenský zákon preberá a na vnútroštátne účely dopĺňa GDPR a za národný dozorný orgán určuje Úrad na ochranu osobných údajov SR (dataprotection.gov.sk).

Kedy sa GDPR vzťahuje na nahrávku? Podľa článku 2 ods. 1 GDPR sa nariadenie vzťahuje na akékoľvek spracúvanie osobných údajov úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami. Zvuková nahrávka rozhovoru medzi identifikovanými osobami obsahuje osobné údaje. V okamihu, keď takúto nahrávku vyhotovíte, spracúvate osobné údaje a musíte dodržiavať GDPR, pokiaľ sa neuplatní osobitná výnimka.

Výnimka pre osobnú a domácu činnosť. Článok 2 ods. 2 písm. c) GDPR vylučuje z pôsobnosti spracúvanie "fyzickou osobou v rámci výlučne osobnej alebo domácej činnosti". Súkromná osoba, ktorá nahráva rozhovor výlučne na osobné použitie bez úmyslu ho zverejniť, môže spadať pod túto výnimku. Výnimka sa však neuplatní, ak je nahrávka následne zdieľaná, zverejnená alebo použitá vo formálnom konaní. Slovenské súdy sa riadia výkladom Súdneho dvora EÚ vo veci C-212/13 (Ryneš proti Úradu) a vo veci C-434/16 (Nowak), ktorý vykladá výnimku pre domácu činnosť reštriktívne.

Právne základy nahrávania podľa GDPR. Mimo výnimky pre domácu činnosť si nahrávka vyžaduje právny základ podľa článku 6 GDPR. Súhlas podľa článku 6 ods. 1 písm. a) je najčastejšie uplatňovaným základom pri súkromných nahrávkach. Tento súhlas musí byť slobodný, konkrétny, informovaný a jednoznačný. Ústne oznámenie, že hovor sa nahráva, spĺňa informačnú povinnosť len vtedy, ak môže osoba odmietnuť bez nepriaznivých následkov. Oprávnený záujem podľa článku 6 ods. 1 písm. f) môže odôvodniť nahrávanie na pracovisku len vtedy, ak zdokumentovaný test proporcionality preukáže, že záujmy prevádzkovateľa prevažujú nad záujmom zamestnancov na ochranu súkromia, s prihliadnutím na odôvodnenie č. 47 GDPR.

Práva dotknutej osoby. Každá osoba, ktorej hlas alebo podoba je zachytená na nahrávke, má práva podľa článkov 15 až 22 GDPR: právo na prístup (získať kópiu akejkoľvek nahrávky obsahujúcej jej osobné údaje), právo na výmaz (ak bola nahrávka vyhotovená neoprávnene alebo už nie je potrebná) a právo namietať. Na žiadosti treba odpovedať do jedného mesiaca.

Správne pokuty. Úrad na ochranu osobných údajov má podľa článku 83 GDPR právomoc uložiť pokutu až do výšky 10 miliónov eur alebo 2 % celosvetového ročného obratu za porušenie technických a organizačných povinností a až do výšky 20 miliónov eur alebo 4 % za porušenie základných zásad vrátane zákonnosti spracúvania. Vo výročnej správe za rok 2024 úrad uviedol 312 prijatých podnetov a poukázal na pretrvávajúci trend súkromných osôb podávajúcich sťažnosti na neoprávnené nahrávanie. Niekoľko rozhodnutí sa skončilo napomenutím a miernymi pokutami voči malým podnikom, ktoré nahrávali telefonáty so zákazníkmi bez primeraného upozornenia alebo súhlasu.

Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách

Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách vykonáva smernicu EÚ o súkromí a elektronických komunikáciách (2002/58/ES) a upravuje dôvernosť elektronickej komunikácie na Slovensku. Zákon spravuje Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (teleoff.gov.sk).

§ 55 zákona zakazuje poskytovateľom elektronických služieb nahrávať, monitorovať, uchovávať alebo odpočúvať elektronickú komunikáciu bez zákonného oprávnenia. Poskytovatelia telefonických a internetových služieb sú povinní udržiavať technické opatrenia, ktoré zabraňujú neoprávnenému zachyteniu prevádzkových a obsahových údajov. Zákaz sa vzťahuje aj na akúkoľvek tretiu stranu, ktorá zachytáva komunikáciu počas jej prenosu.

Zákon priznáva právomoc na zákonné odpočúvanie spravodajským službám a orgánom činným v trestnom konaní, podliehajúcu súdnemu alebo prokurátorskému povoleniu podľa Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z.). Odpočúvanie si vyžaduje predchádzajúci príkaz Ústavného súdu (na spravodajské účely) alebo sudcu okresného súdu (pri trestnom vyšetrovaní). Maximálna doba odpočúvania bez predĺženia je šesť mesiacov.

Pre bežných súkromných používateľov a podniky platia tieto kľúčové povinnosti:

• Informovať všetky strany pred nahrávaním telefonického hovoru. Pri linkách zákazníckeho servisu túto povinnosť spĺňa automatická oznamovacia hláška na začiatku hovoru.
• Neuchovávať nahrávky dlhšie, než je nevyhnutné na stanovený účel.
• Zaznamenávať a dokumentovať právny základ každej nahrávky uchovávanej podnikom.
• Nahlásiť akékoľvek narušenie bezpečnosti nahrávok Úradu na ochranu osobných údajov do 72 hodín podľa článku 33 GDPR.

Trestné sankcie: tresty odňatia slobody, pokuty a prepadnutie veci

Slovenské trestné právo používa odstupňovaný systém trestov odňatia slobody. Trestný zákon rozlišuje priestupky, ktoré prejednávajú správne orgány, od trestných činov, ktoré prejednávajú trestné súdy. Neoprávnené nahrávanie, ktoré je následne sprístupnené alebo použité a spôsobí vážnu ujmu, podľa § 377 je trestným činom, nie priestupkom, pretože ide o úmyselné porušenie ústavou zaručeného práva na súkromie.

Peňažné tresty podľa Trestného zákona sa počítajú v denných sadzbách. Jedna denná sadzba predstavuje jednu tridsatinu čistého mesačného príjmu páchateľa, pričom minimálnu výšku určí súd. Súdy zvyčajne ukladajú peňažný trest ako alternatívu ku krátkym trestom odňatia slobody pri prvopáchateľoch bez záznamu v registri trestov.

Prepadnutie nahrávacieho zariadenia použitého pri trestnom čine je možné podľa § 83 Trestného zákona. Ak bola nahrávka rozšírená digitálne, súdy môžu nariadiť odstránenie hosťovaného obsahu prostredníctvom občianskoprávnych predbežných opatrení podľa Občianskeho zákonníka a Civilného sporového poriadku, popri prípadnom trestnom konaní podľa § 377.

Občianskoprávna zodpovednosť za neoprávnené nahrávanie

§ 12 Občianskeho zákonníka, už vyššie predstavený ako zdroj slovenskej požiadavky súhlasu, poskytuje aj hlavné občianskoprávne prostriedky nápravy pri jeho porušení, dostupné bez ohľadu na to, či je splnená trestnoprávna hranica podľa § 377 Trestného zákona. Aj nahrávka, ktorá nie je nikdy sprístupnená ani použitá, a preto nenapĺňa skutkovú podstatu podľa § 377, stále porušuje § 12 ods. 1 a možno ju napraviť práve týmto spôsobom. Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.) chráni osobnostné práva v druhej časti, prvej hlave, § 11 až 16.

§ 12 stanovuje: "Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením." Neoprávnená nahrávka, ktorá zachytáva hlas osoby (prejav osobnej povahy), priamo porušuje § 12. Medzi dostupné prostriedky nápravy patrí:

• Súdny príkaz na upustenie od porušovania (predbežné opatrenie).
• Zničenie alebo vydanie nosiča nahrávky.
• Náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Slovenské súdy priznali v zdokumentovaných prípadoch týkajúcich sa zverejnenia neoprávnených nahrávok v médiách sumy od 500 do 5 000 eur.
• Verejné ospravedlnenie (ak bolo porušenie zverejnené).

Občianskoprávne konanie sa začína na príslušnom krajskom súde. Ústava nestanovuje osobitnú premlčaciu lehotu pre nároky na ochranu osobnosti týkajúce sa nahrávok; uplatňuje sa všeobecná trojročná subjektívna premlčacia lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka plynúca odo dňa, keď sa žalobca o porušení dozvedel.

Zamestnávatelia, ktorí vykonávajú neoprávnené sledovanie na pracovisku, čelia ďalšiemu riziku podľa Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). § 13 Zákonníka práce zakazuje zamestnávateľom nahrávať súkromnú komunikáciu zamestnancov a vyžaduje pred zavedením akéhokoľvek systému monitorovania predchádzajúcu konzultáciu so zástupcami zamestnancov. Porušenie môže byť podkladom pre žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru aj pre náhradu škody.

Nahrávanie telefonických hovorov na Slovensku

Nahrávanie telefonického hovoru na Slovensku si vyžaduje súhlas všetkých strán ešte pred začatím nahrávania. Toto pravidlo platí bez ohľadu na to, či použijete špecializovanú aplikáciu na nahrávanie hovorov, službu VoIP so zabudovaným nahrávaním, alebo fyzické zariadenie umiestnené pri hlasitom odposluchu.

Firemné nahrávanie telefonátov. Zákaznícke centrá a právni či finanční poradcovia bežne nahrávajú hovory na účely dodržiavania predpisov alebo kontroly kvality. Takéto nahrávky sú zákonné podľa článku 6 ods. 1 písm. f) GDPR (oprávnený záujem) alebo písm. c) (zákonná povinnosť) za predpokladu, že je volajúci pred nahrávaním hovoru informovaný, informácia je podaná zrozumiteľným jazykom a účel aj doba uchovávania sú uvedené v zásadách ochrany osobných údajov organizácie. Volajúci, ktorý po vypočutí oznamu o nahrávaní v hovore pokračuje, tým implicitne prejavil súhlas v tom zmysle, že bol informovaný, hoci usmernenia slovenského dozorného orgánu túto situáciu považujú skôr za opieranie sa o oprávnený záujem než o súhlas podľa GDPR, ktorý si podľa článku 7 vyžaduje aktívny prejav vôle.

Súkromné hovory. Ak nahráte súkromný telefonický hovor bez toho, aby ste o tom informovali druhú stranu, porušujete požiadavku súhlasu podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka a spracúvate osobné údaje bez zákonného základu podľa GDPR; ak takú nahrávku následne sprístupníte alebo použijete spôsobom, ktorý druhej strane spôsobí vážnu ujmu na právach, vystavujete sa aj trestnej zodpovednosti podľa § 377 Trestného zákona. Skutočnosť, že ste účastníkom hovoru, podľa slovenského práva nezakladá výnimku zo súhlasu, na rozdiel od jurisdikcií so súhlasom jednej strany, akými sú Česká republika a Poľsko.

Zahraničné hovory. Ak sa jedna strana nachádza na Slovensku a druhá v jurisdikcii so súhlasom jednej strany, na konanie odohrávajúce sa na území Slovenska sa vzťahuje slovenské právo. Osoba fyzicky prítomná na Slovensku, ktorá nahráva hovor bez súhlasu všetkých strán, porušuje slovenské právo bez ohľadu na to, kde sa nachádza druhá strana.

Osobné nahrávanie na Slovensku

Pravidlo súhlasu všetkých strán platí rovnako pre osobné rozhovory. Nahrávanie stretnutia, pohovoru alebo konfrontácie bez informovania všetkých prítomných účastníkov porušuje požiadavku súhlasu podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka a môže založiť trestnú zodpovednosť podľa § 377 Trestného zákona, ak je nahrávka následne sprístupnená alebo použitá a spôsobí vážnu ujmu. Na mieste nezáleží: či ide o súkromnú kanceláriu, verejnú reštauráciu alebo ulicu.

Verejné priestranstvá. Rozhovor na verejnom priestranstve nestráca svoj súkromný charakter len preto, že prebieha na dohľad iných ľudí. Slovenské súdy pri uplatňovaní ústavnej analýzy súkromia rozhodli, že rozhovor medzi dvoma osobami, aj keď prebieha vonku, si medzi účastníkmi zachováva primerané očakávanie dôvernosti. Okoloidúci, ktorí rozhovor náhodne pozorujú alebo počujú, nemajú právo ho nahrávať bez súhlasu.

Video nahrávky. Obrazovo-zvukové záznamy upravuje § 12 Občianskeho zákonníka (súhlas) a v prípade sprístupnenia či použitia spôsobujúceho vážnu ujmu aj § 377 Trestného zákona (trestná zodpovednosť). Kamery nainštalované na súkromnom pozemku (v domácnosti, v prevádzke) na bezpečnostné účely vyžadujú informovanie v súlade s článkom 13 GDPR pre každého, kto vstúpi do sledovaného priestoru. Úrad na ochranu osobných údajov v roku 2023 vydal usmernenie, podľa ktorého jasne viditeľné označenie s identifikáciou prevádzkovateľa a kontaktnými údajmi spĺňa povinnosť podľa článku 13 pri kamerových systémoch v obchodných priestoroch.

Novinárska výnimka. Slovenské právo priznáva obmedzenú výnimku vo verejnom záujme pre novinársku činnosť. Článok 85 GDPR ukladá členským štátom zosúladiť ochranu osobných údajov so slobodou prejavu na žurnalistické, akademické, umelecké a literárne účely. Slovenský zákon č. 18/2018 Z. z. to vykonáva v § 78, ktorý umožňuje spracúvanie osobných údajov na žurnalistické účely, ak zverejnenie slúži verejnému záujmu a prevádzkovateľ dodržiava etický kódex Slovenského syndikátu novinárov. Skryté nahrávanie novinárom, ktorý sa venuje téme skutočného verejného záujmu, môže patriť do tejto výnimky, súdy však proporcionalitu posudzujú individuálne v každom prípade. Výnimka sa nevzťahuje na súkromných vyšetrovateľov ani na osoby, ktoré sa odvolávajú na novinársky účel s cieľom ospravedlniť nahrávky motivované osobnou krivdou.

Nahrávanie policajtov na Slovensku

Nahrávanie slovenských policajtov pri výkone ich verejných povinností na verejne prístupných miestach nie je Trestným zákonom ani zákonom o elektronických komunikáciách výslovne zakázané. Viacero vzájomne pôsobiacich právnych rámcov však vytvára skutočnú neistotu.

Kontext výkonu verejnej funkcie. § 377 Trestného zákona sa vzťahuje na zachytenie neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy. Policajt, ktorý vykonáva zadržanie, vydáva pokutový blok alebo riadi dopravu na verejnej ulici, vykonáva verejnú funkciu na verejnosti, nie neverejný prejav osobnej povahy. Nahrávka takéhoto verejného úkonu zjavne nespadá pod § 377 a § 12 ods. 2 Občianskeho zákonníka navyše samostatne umožňuje vyhotovovanie záznamov na úradné účely na základe zákona. Článok 26 Ústavy zaručuje slobodu prejavu a právo vyhľadávať a prijímať informácie, čo podporuje právo dokumentovať konanie orgánov verejnej moci.

Praktická opatrnosť za vlády Roberta Fica. Prostredie slobody tlače sa zhoršilo. Reportéri bez hraníc (RSF) zaradili Slovensko vo svetovom indexe slobody tlače za rok 2025 na 30. miesto, pričom v roku 2022 bolo na 17. mieste. Pokles nasledoval po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej v roku 2018 a zrýchlil sa po návrate premiéra Roberta Fica k moci v roku 2023. Kritici Ficovej vlády vrátane Európskej komisie v jej Správe o právnom štáte za rok 2024 týkajúcej sa Slovenska (SWD(2024) 825 final) upozorňovali na politický tlak na verejnoprávne médiá, strategické žaloby proti novinárom (tzv. SLAPP žaloby) a oslabovanie inštitucionálnej nezávislosti prokuratúry. Hoci sa tieto obavy týkajú predovšetkým novinárov, praktické prostredie znamená, že osoby, ktoré nahrávajú stretnutia s políciou, môžu čeliť neformálnemu tlaku alebo tvorivému výkladu ustanovení Trestného zákona o marení výkonu úradnej moci.

Ustanovenia o marení výkonu úradnej moci. § 328 Trestného zákona postihuje marenie výkonu právomoci verejného činiteľa. Nahrávanie z bezpečnej vzdialenosti, ktoré nezasahuje do policajného zásahu, marenie nepredstavuje. Súdy opakovane rozhodli, že pasívne zaznamenávanie nie je marením. Blokovanie prístupu polície, hádanie sa s policajtmi počas prebiehajúceho zásahu alebo odmietnutie zákonného pokynu premiestniť sa s cieľom pokračovať v nahrávaní však môže samostatne založiť obvinenie z marenia výkonu úradnej moci nezávisle od samotného nahrávania.

Odporúčanie. Nahrávanie slovenskej polície na verejnom priestranstve pri zachovaní zjavného odstupu dokumentujúceho pozorovateľa a bez zasahovania do zásahu nepredstavuje porušenie Trestného zákona. Ak vás o to policajt požiada, informujte ho, že nahrávate, a neodporujte zákonnému pokynu premiestniť sa. Kópiu akejkoľvek nahrávky si uchovávajte aj nezávisle od cloudových služieb, ktoré môžu podliehať žiadostiam slovenských orgánov činných v trestnom konaní.

Odkaz vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a následného trestného konania na Najvyššom súde ilustruje tak hodnotu nahrávok ako dôkazu, ako aj riziká, ktorým čelia tí, čo dokumentujú pochybenia orgánov verejnej moci v súčasnom politickom prostredí na Slovensku.

Nahrávanie na pracovisku na Slovensku

Zamestnávatelia na Slovensku podliehajú najpodrobnejším požiadavkám na súhlas a proporcionalitu spomedzi všetkých kontextov nahrávania. Uplatňujú sa tri prekrývajúce sa rámce: Trestný zákon, GDPR a zákon č. 18/2018 Z. z. a Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.).

Monitorovanie z podnetu zamestnávateľa. Zamestnávateľ, ktorý chce zamestnancov monitorovať zvukovým alebo obrazovým záznamom na pracovisku, musí:

1. Zabezpečiť zákonný základ podľa GDPR. Pri monitorovaní zamestnancov je štandardným základom článok 6 ods. 1 písm. f) (oprávnený záujem), podložený zdokumentovaným testom proporcionality preukazujúcim, že účel monitorovania (napríklad bezpečnosť priestorov, kontrola kvality v call centrách) prevažuje nad primeraným očakávaním súkromia zamestnancov.
2. Vopred konzultovať so zástupcami zamestnancov. § 13 Zákonníka práce vyžaduje, aby zamestnávateľ pred zavedením monitorovania informoval zamestnaneckú radu alebo odborovú organizáciu a v prípadoch, keď sa to vyžaduje, s ňou aj konzultoval. Nesplnenie tejto povinnosti robí monitorovanie protiprávnym nezávisle od analýzy podľa GDPR.
3. Poskytnúť informácie podľa článku 13 GDPR. Zamestnanci musia pred začatím monitorovania dostať písomné poučenie o ochrane osobných údajov, ktoré pokrýva účel, právny základ, dobu uchovávania a práva dotknutej osoby.
4. Obmedziť rozsah. Monitorovanie musí byť primerané. Súdy rozhodli, že zvukové nahrávanie všetkých rozhovorov zamestnancov nepretržite, vrátane rozhovorov v priestoroch na oddych, je neprimerané bez ohľadu na uvádzaný účel.

Nahrávanie kolegov alebo nadriadených z podnetu zamestnanca. Zamestnanec, ktorý tajne nahráva pracovný rozhovor, stretnutie alebo hodnotiaci pohovor bez súhlasu všetkých prítomných, porušuje požiadavku súhlasu podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka a môže sa vystaviť trestnej zodpovednosti podľa § 377 Trestného zákona, ak je nahrávka sprístupnená alebo použitá a spôsobí vážnu ujmu. Slovenské pracovnoprávne súdy odmietali pripustiť tajne získané nahrávky ako hlavný dôkaz diskriminácie alebo nespravodlivého zaobchádzania na pracovisku, hoci v niektorých rozhodnutiach ich pripustili ako podporný dôkaz, keď nahrávka potvrdzovala skutočnosti inak preukázané priamou výpoveďou svedkov. Ide o právne neustálenú oblasť; spoľahlivejším postupom je viesť súčasné písomné poznámky a žiadať formálnu zápisnicu zo stretnutia namiesto nahrávania.

Kontext oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov priznáva procesnú ochranu zamestnancom, ktorí oznámia určité kategórie protiprávneho konania. Zákon nepriznáva právo nahrávať. Oznamovateľ, ktorý tajne nahráva s cieľom zdokumentovať dôkazy o podvode, korupcii alebo porušení bezpečnostných predpisov, zostáva vystavený zodpovednosti podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v prípade sprístupnenia či použitia nahrávky spôsobujúceho vážnu ujmu aj podľa § 377 Trestného zákona; ochrana oznamovateľov sa týka odvetných opatrení, nie zákonnosti spôsobu nahrávania.

Voyeurizmus a nedobrovoľné šírenie intímnych záznamov

§ 377 Trestného zákona nie je jediným trestnoprávnym ustanovením upravujúcim neoprávnené nahrávanie. Slovensko má aj osobitné ustanovenia zamerané na voyeurizmus a nedobrovoľné šírenie intímnych záznamov.

§ 360b (vložený zákonom č. 236/2021 Z. z., účinný od 1. júla 2021). § 360b Trestného zákona (nebezpečné elektronické obťažovanie) výslovne upravuje nedobrovoľné sprístupnenie intímnych záznamov elektronickými prostriedkami. Podľa § 360b ods. 1 je trestným činom úmyselne, prostredníctvom služby elektronickej komunikácie, počítačového systému alebo počítačovej siete, podstatne zhoršiť kvalitu života inej osoby tým, že sa neoprávnene sprístupní alebo tretej osobe umožní prístup k obrazovému, zvukovému alebo obrazovo-zvukovému záznamu osobnej povahy, ktorý bol získaný s jej súhlasom, ale je spôsobilý podstatne poškodiť jej dobrú povesť alebo inak jej právam spôsobiť závažnú ujmu. Základná sadzba je odňatie slobody až na tri roky. Kvalifikovaná skutková podstata, napríklad keď je obeťou maloletý alebo je konanie motivované osobitným chráneným znakom, sa trestá odňatím slobody na jeden až štyri roky. Pri závažnejšej forme, keď čin spôsobí značnú škodu alebo ho spácha recidivista, hrozí odňatie slobody na dva až šesť rokov. Toto ustanovenie je hlavným nástrojom, ktorý slovenskí prokurátori používajú pri prípadoch nedobrovoľného šírenia intímnych záznamov, vrátane tzv. pomstychtivej pornografie a podobného zneužívania obrazového materiálu.

Pomstychtivá pornografia a šírenie online. Šírenie intímnych záznamov cez sociálne siete, komunikačné platformy alebo služby na zdieľanie súborov zakladá zodpovednosť podľa § 360b Trestného zákona a podľa článku 9 GDPR (spracúvanie osobitnej kategórie údajov týkajúcich sa intímnych aspektov osoby). Obete môžu popri trestnom oznámení požiadať aj o neodkladné občianskoprávne predbežné opatrenie podľa § 74 Civilného sporového poriadku, aby prinútili platformu obsah odstrániť.

Upskirting a skryté umiestňovanie kamier. § 377 v spojení s § 360b pokrýva skryté kamery umiestnené v šatniach, kúpeľniach či podobných priestoroch, ako aj nahrávacie zariadenia ukryté pod oblečením na verejnosti. Slovenská polícia považuje tieto trestné činy za prioritné a Generálna prokuratúra vydala prokurátorom usmernenie žiadať nepodmienečné tresty odňatia slobody v prípadoch recidivistov alebo šírenia záznamov tretím osobám.

Deepfake a akt EÚ o umelej inteligencii

Akt EÚ o umelej inteligencii (nariadenie 2024/1689), uverejnený v Úradnom vestníku 12. júla 2024, sa na Slovensku uplatňuje priamo bez potreby transpozície. Jeho ustanovenia nadobudli platnosť 1. augusta 2024 s postupným časovým harmonogramom uplatňovania: zakázané praktiky sa uplatňujú od 2. februára 2025, transparentnostné povinnosti pre modely AI na všeobecné účely od 2. augusta 2025 a úplný súbor povinností pre vysokorizikové systémy AI od 2. augusta 2026.

Povinnosť označovania deepfake obsahu. Článok 50 ods. 4 aktu o AI vyžaduje, aby prevádzkovatelia systémov AI, ktoré generujú syntetický zvukový, obrazový alebo obrazovo-zvukový obsah zobrazujúci skutočné osoby, tento obsah označili ako umelo vytvorený alebo upravený. Označenie musí byť strojovo čitateľné a viditeľné pre príjemcu obsahu. Obsah jasne označený ako satira alebo paródia je z povinnosti označovania vyňatý, no aj tak nesmie uvádzať publikum do omylu ohľadom skutočného konania alebo výrokov zobrazenej osoby.

Zákaz biometrického sledovania v reálnom čase. Článok 5 ods. 1 písm. h) zakazuje orgánom činným v trestnom konaní v EÚ používať systémy diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase na verejne prístupných priestranstvách, s výnimkou úzko vymedzených okolností: pátrania po konkrétnych nezvestných alebo zneužívaných osobách, odvrátenia konkrétnej a bezprostrednej teroristickej hrozby alebo identifikácie osôb podozrivých zo spáchania vymenovaných závažných trestných činov. Slovenské orgány činné v trestnom konaní musia pred nasadením rozpoznávania tváre pomocou AI v reálnom čase získať súdne povolenie. Národný bezpečnostný úrad a Ministerstvo vnútra SR vydali spoločné usmernenie k implementácii aktu o AI pre orgány činné v trestnom konaní, účinné od 1. januára 2025.

Deepfake a Trestný zákon. Deepfake nahrávka, ktorá vydáva za skutočné výroky alebo konanie osoby, ktoré táto v skutočnosti neurobila, môže v závislosti od spôsobu vyhotovenia a účelu napĺňať skutkovú podstatu ohovárania podľa § 373 Trestného zákona, alebo, ak deepfake vznikol zo súkromnej nahrávky získanej a sprístupnenej bez súhlasu, porušenie § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 377 Trestného zákona. Deepfake použitý na vydieranie zobrazenej osoby spadá pod ustanovenia o vydieraní (§ 189 až 190). Slovenskí prokurátori vzniesli prvú vlnu obvinení súvisiacich s umelou inteligenciou podľa existujúcich ustanovení Trestného zákona namiesto toho, aby čakali na osobitnú trestnoprávnu úpravu AI.

Cezhraničné nahrávanie so slovenským prvkom

Keď má nahrávka cezhraničný rozmer, uplatňuje sa nasledujúci rámec:

Slovenský Úrad na ochranu osobných údajov spolupracuje s ostatnými národnými dozornými orgánmi prostredníctvom mechanizmu konzistentnosti Európskeho výboru pre ochranu údajov (EDPB). Cezhraničné sťažnosti týkajúce sa obyvateľov Slovenska a zahraničných prevádzkovateľov sa riešia prostredníctvom mechanizmu jednotného kontaktného miesta podľa článku 56 GDPR.

Kontext právneho štátu v EÚ. Správa Európskej komisie o právnom štáte za rok 2024 týkajúca sa Slovenska (SWD(2024) 825 final, uverejnená 24. júla 2024) upozornila na obavy o nezávislosť Špeciálnej prokuratúry, ktorá rieši závažné trestné činy vrátane prípadov zneužitia sledovania, a na zmeny v Národnej kriminálnej agentúre (NAKA), o ktorých kritici tvrdia, že oslabili vymáhanie protikorupčných predpisov. Tieto obavy predstavujú relevantné pozadie pri akejkoľvek analýze toho, či sa slovenské trestné právo upravujúce nahrávanie dôsledne presadzuje, najmä v politicky citlivých prípadoch. Čitatelia, ktorí sa domnievajú, že ich právo na súkromie porušili orgány verejnej moci, by mali zvážiť podanie sťažnosti na Ústavný súd, ako aj na slovenský Úrad na ochranu osobných údajov.

Ďalšie kroky a právne zdroje

Ak máte otázky k svojej konkrétnej situácii súvisiacej s nahrávaním na Slovensku, najspoľahlivejšou cestou je poradiť sa so slovenským advokátom. Slovenská advokátska komora vedie verejný register licencovaných advokátov na sak.sk. Sťažnosti podľa GDPR týkajúce sa nahrávok môžete podať priamo na Úrade na ochranu osobných údajov na dataprotection.gov.sk.

Pre novinárov a otázky slobody tlače poskytuje zdroje a podporu Slovenský syndikát novinárov a medzinárodné organizácie vrátane Medzinárodnej federácie novinárov. Výročná Správa Európskej komisie o právnom štáte týkajúca sa Slovenska je dostupná na ec.europa.eu a poskytuje nezávislé hodnotenie inštitucionálneho prostredia ovplyvňujúceho trestnoprávne presadzovanie práva.

Pri cezhraničných otázkach v rámci EÚ vydáva Európsky výbor pre ochranu údajov (edpb.europa.eu) záväzné usmernenia k témam ako výnimka pre domácu činnosť, videosledovanie a cezhraničné toky údajov.

Vyhlásenie o obmedzení zodpovednosti

Tento článok poskytuje všeobecné právne informácie o právnej úprave nahrávania na Slovensku podľa slovenského Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z. z.), zákona o ochrane osobných údajov (zákon č. 18/2018 Z. z.), Ústavy Slovenskej republiky (z roku 1992 v znení neskorších predpisov), zákona o elektronických komunikáciách (zákon č. 351/2011 Z. z.) a priamo uplatniteľného práva EÚ vrátane nariadenia GDPR 2016/679 a nariadenia o umelej inteligencii 2024/1689. Informácie boli overené 15. 5. 2026 podľa zdrojov aktuálnych k tomuto dátumu.

Tento článok nie je právnym poradenstvom a nezakladá vzťah advokát-klient. Zákony sa menia; tu citované predpisy a judikatúra odrážajú znenie platné k 15. 5. 2026, no odvtedy mohli byť novelizované. Čitatelia by sa mali v konkrétnej situácii poradiť s advokátom oprávneným vykonávať prax na Slovensku (alebo v príslušnej jurisdikcii). Následky porušenia slovenských zákonov o nahrávaní môžu zahŕňať trestné stíhanie, občianskoprávnu zodpovednosť a značné pokuty podľa GDPR. V prípade pochybností si pred nahrávaním vždy vyžiadajte písomný súhlas.

O autorovi

[ZÁSTUPNÝ OBSAH - zoznam autorov sa čoskoro doplní]

Citované zdroje

1. Trestný zákon, zákon č. 300/2005 Z. z. (Slovensko), § 377 (porušenie dôvernosti ústneho prejavu, hlavné ustanovenie pre neoprávnené nahrávanie) a § 374 a 376 (súvisiace skutkové podstaty na ochranu osobných údajov a tajomstva listín, nie pravidlo súhlasu s nahrávaním). https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/
2. Ústava Slovenskej republiky, z roku 1992 v znení neskorších predpisov, články 19 a 22. https://www.nrsr.sk/web/Static/en-US/NRSR/Constitution%20of%20the%20Slovak%20Republic%202023.pdf
3. Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorým sa vykonáva GDPR. https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/18/
4. Všeobecné nariadenie EÚ o ochrane údajov (GDPR), nariadenie 2016/679/EÚ. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A32016R0679
5. Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky. https://dataprotection.gov.sk/en/
6. Zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/
7. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. https://www.teleoff.gov.sk/
8. Občiansky zákonník, zákon č. 40/1964 Zb. (Slovensko), § 12. https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/
9. Zákonník práce, zákon č. 311/2001 Z. z. (Slovensko), § 13. https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/
10. Trestný zákon, zákon č. 300/2005 Z. z., § 360b, vložený zákonom č. 236/2021 Z. z. (účinný od 1. júla 2021). https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/
11. Akt EÚ o umelej inteligencii, nariadenie 2024/1689/EÚ, článok 50 ods. 4 (označovanie deepfake obsahu) a článok 5 ods. 1 písm. h) (zákaz biometrického sledovania). https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A32024R1689
12. Zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov. https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/54/
13. Európska komisia, Správa o právnom štáte za rok 2024 týkajúca sa Slovenska, SWD(2024) 825 final. https://commission.europa.eu/document/download/b4b142ba-2515-49fa-9693-30737384264e_en?filename=56_1_58083_coun_chap_slovakia_en.pdf
14. Reportéri bez hraníc (RSF), Svetový index slobody tlače za rok 2025, Slovensko. https://rsf.org/en/country/slovakia
15. Národná rada Slovenskej republiky. https://www.nrsr.sk/
16. Najvyšší súd Slovenskej republiky. https://nsud.sk/
17. Ústavný súd Slovenskej republiky. https://www.ustavnysud.sk/
18. Trestný poriadok, zákon č. 301/2005 Z. z. (Slovensko). https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/
19. Smernica o súkromí a elektronických komunikáciách 2002/58/ES. https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A32002L0058
20. Súdny dvor EÚ, vec C-212/13, František Ryneš proti Úradu pro ochranu osobních údajů [2014] ECLI:EU:C:2014:2428 (reštriktívny výklad výnimky pre domácu činnosť). https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?docid=160561

Súvisiace články

• Zákony o nahrávaní vo svete: pravidlá súhlasu a sankcie podľa jednotlivých krajín
• Zákony o nahrávaní v Českej republike: súhlas jednej strany, GDPR a pravidlá pre deepfake (2026)
• Zákony o nahrávaní v Nemecku: súhlas všetkých strán, StGB, GDPR (2026)
• Zákony o nahrávaní v Maďarsku: súhlas, sankcie a pravidlá AI z roku 2025
• Zákony o nahrávaní v Poľsku: súhlas jednej strany, GDPR a pravidlá pre deepfake (2026)

---

Posledná aktualizácia: 15. 5. 2026. Citované predpisy odrážajú znenie platné k 15. 5. 2026.